Pol roka v US

Tento piatok trinasteho bolo pol roka odvtedy co sme sem s velkymi ocami prisli :) Kedze som sa na pisanie blogu ako vzdy vykaslal, skusim male zhrnutie.

Čo je fajn
Hlavne ľudia - moji kolegovia v práci, partička fajn uvoľnených ľudí. Evini kolegovia, ktorých je fakt veľa a hlavne sú úplne príjemní tak ako by ste od akademikov očakávali. Za pol roka máme dosť veľký zoznam známych a zopár aj bližších kamarátov.

Voľný čas - toto je veľmi individuálne, doma sme boli strašne rozlietaní a tu si voľno fakt užívame, výlety do NYC, prechádzky, večere s kamošmi, Rock Band :)

Šport - konečne som začal robiť viacero športov tak ako som vždy chcel :) Basketbal je povinný, ale futbal ma baví snáď aj trocha viac, ako začiatočník sa asi rýchlejšie zlepšujem. No a od nedávna softball - odnož baseballu s väčšou loptičkou. To je super, najmä pálkovanie :)

HDTV - nedá sa nespomenúť, pozeráme síce telku málokedy, ale šport (hlavne NBA, ale teraz aj EURO 2008) je na HD proste super. Dúfam že kým sa vrátime domov, bude to štandard aj tam.

Lacná elektronika - je to sčasti aj psychologická vec, doma sa mi všetko zdalo apriori drahé, tu sa na to pozerám proste racionállne. Samozrejme, absolútna hodnota robí svoje. Význam slovného spojenia spotrebná ekonomika je tu veľmi jasný :) U mňa sa to prejavuje najmň vo zvýšených investíciách do fototechniky a audio-video.

Počítačové hry - pre mňa pomerne renesancia tejto zábavy, na slovensku som už na to veľmi nemal čas a zväčša ani chuť. Keďže firma, v ktorej robím má k hrám veľmi blízko, vrátil som sa aj ja. Tiež Playstation robí svoje - GTA4 je fakt skvelé :) A samozrejme Rock Band.


TOP Zážitky


Návštevy kamarátov - mali sme zatiaľ 3 návštevy zo slovenska, s Peťom sme prešli Newark a časti NYC a napchali sa hovädzím v brazílskej reštaurícii, Emil s Lenkou si zahrali Rock Band, pokecali sme a Emil odišiel s pluzgierom od gitary. Miro a Lucia zadelili krutý Rock Band večer, akože to bola fajn žúrka :)

Samotný Rock Band - hru máme už 2 mesiace a ešte stále nás to dosť baví. Aj teraz sa už teším na dnešnú session :) Fakt je, že interaktivita je proste to, čo do takýchto hier dostane aj nehráčov. Najlepšie je to vidieť na dievčatách - tieto zväčša hry odmietajú a posmešne odsudzujú. No a potom zasadne takéto dievča za bubny a pokiaľ v nej v dnešnom cynickom a dospeláckom svete zostalo čo len trocha dieťaťa, tak už len tak ľahko nevstane :) Proste revolúcia - ženy hrajú hry! A je to skvelé :)

Výlet do Princetonu - aj s ukážkou univerzity, odkiaľ má známy PhD z fyziky a teda aj honorárny kľúč :) Nádherné a veľmi príjemné mesto, škoda že je pomerne ďaleko od NYC, cestovanie by sa mi pekne predĺžilo.

Botanická záhrada v NYC - ani nie kvôli nej samej, ale veľmi príjemný deň so Sambom z Mauretánie, keď sme sa prechádzali medzi kvetmi a stromami a kecali.

Návšteva zápasu NBA - v zásade splnenie detského sna, určite pôjdem ešte pozrieť :)

Výpadok elektriny - trvalo to len niečo cez 24 hodín, ale bolo to veľmi príjemné, konečne som po návrate z práce nečučal do laptopu alebo playstation :) Sranda bola aj to, že v snahe zachrániť obsah mrazničky (bolo asi 35 stupňov v noci) sme uvarili všetky mäsové zásoby, t.j. asi 15 porcií. Varili sme 4 hodiny v kuse, v tme (len baterka), pričom sa z nás lial pot ako išli 4 horáky a plunová rúra. Uff a potom asi pol hodinu po dovarení elektrinu zapli :)

Akcie s Bradom v NYC - Brad je kolega a new yorkský DJ. Vždy keď niekde hrá, môže do klubu zadarmo zobrať kamošov a zväčša je zo začiatku alkohol zadarmo :) Boli sme na zopár akciách, veľmi príjemné večery. Najlepší bol asi aj tak večer u neho doma, ked sme asi 6 hodín hrali Rock Band s jeho spolubývajúcimi a reprákmi naplno, popíjajúc energetický nápoj SPARX s vodkou. Škoda že potom sme sa asi 2h trepali domov :)


Čo sa mi nepáči

Komercia - oproti Európe je tu vymývanie mozgov komerciou podstatne silnejšie. Reklamy sú neuveiteľne vymleté, všetky na úrovni reklám na pracie prášky. Komercia je zrejme daňou za voľný trh, ktorý samozrejme má aj svoje výhody ako napr. skvelé služby. Ale je mi z toho fakt na grc, TV sa nijako nedá pozerať, reklamy sú každých 10 minút. Bolestivá bola aj náhodná debata o cenách zásnubných prsteňov, tu je proste úplne bežné a vlastne povinnosť kúpiť prsteň za zopár desiatok tisíc dolárov. Šéf mi vysvetlil, že na to existuje vzorec a suma je úmerná zárobku. Kolegyne to brali ako samozrejmosť a keď som im povedal, že prsteň čo som dal svojej žene bol na tieto pomery "lacný", vraj "to jej nikdy nepovedz"...

Autá - doma som to až tak nevnímal, ale tu mi to začína hrozne vadiť. Áut je proste príliš veľa, rodiny majú zväčša 3 a viac. Možno vadí aj tá veľkosť, všetky sú proste väčšie, a veľké percento je SUVov. Autá jazdia stále-stále, deň-noc. Pravdepodobne si v rozumne blízkom čase zaobstarám auto aj ja, ale rozhodne to nebude žiadna z týchto obrovských krabíc. Skôr niečo ako Civic.

Dochádzanie do práce - toto je také plus/mínus. Je to úplne bežná a normálna vec vo veľkých mestských oblastiach. Je to celkom fajn vzhľadom na to, že mám takto vynútený voľný čas len pre seba. Mínus je samozrejme čas - 2x cca 50 minút denne. Na toto sa mi ľudia váčšinou len usmejú že "to mám ešte veľmi dobré". Kolega dochádza denne okolo 2x2h.

Dochádzanie za sociálnym životom - aj keď sa to v posledom čase podstatne zlepšilo, v Newarku sme našli dobré reštaurácie, predsa len ten pravý nočný život funguje hlavne v NYC. No a keď tam náhodou zostanete do druhej nad ránom, tak konec - asi hodinová cesta železnicou PATH (cesta trvá asi 20 min, zvyšok je čakanie na nočné intervaly) a potom nevyhnutný taxík v Newarku.

Teplo - v lete je tu permanentne nad 30, zažili sme vlnu 36-37, čo je už vcelku neúnosné. Mimo klimatizovaných priestorov sa nedá existovať.


Čo mi chýba


Kamaráti a rodina - to je pomerne jednoznačné, blízki ľudia proste chýbajú. Treba ale povedať, že to zvládame výborne, nejaké väčšie krízy sa nekonajú. Kamošši mi chýbajú hlavne kvôli skvelej atmosfére na občasných akciách, ktoré sme robili, Kopec, Drieňovo. Treba priznať aj to, že tu v zásade "nikto nepije" :) Snáď sa mi mierne zregeneruje pečeň... Nech žije Old Style Crew :)

Slovenčina - prejavuje sa to najmä v vo vykecávaní cez Skype :) Predsa len po slovensky tu momentálne hovoríme len my dvaja s Evou a počuť nejaký cudzí hlas je normálne fyzicky príjemné :) Nedávno po ťažkom týždni a návrate z nákupu som na Evu začal hovoriť po anglicky "did you put it in the fridge"...

Slovensko ako príroda - bez auta je tu veľký problém dostať sa mimo mesta do prírody, naštastie hneď pri dome začína asi 2km park. Ale keď sme sa v botanickej záhrade prechádzali po lesnej čassti, kde lesný chodník bol presne rovnaký ako keď sme chodili do Karpát, tak som si uvedomil, že batoh na chrbát a dvojdňová túra by mi urobila fakt veľmi veľmi dobre.