Spolu s nami šiel Adriano a Natašin syn Sergei - práve sa vrátil z polročného dobrovoľného pobytu v US NAVY (mariňák), takže reč sa často zvrtla aj týmto smerom. Čo si o jeho výlete v armáde mysleli rodičia, si môžete domyslieť (Sergei má 24 rokov a vyštudoval air-space engineering, v zásade konštrukciu lietadiel). V pondelok však nastupuje do nového jobu, takže všetci sú radi :)
Najprv sme si dali polievku a šalát, predjedlo v podobe vyprážanej zeleniny a potom prišli na rad poriadne porcie sushi a sashimi. Priniesli tri podnosy rôznych závinov - pozostávali z ryže, kúskov mäsa, zeleniny, rýb. Tieto záviny sa nzývajú maki a vyzerajú podobne ako na obrázku.
Potom prišli sushi-lode. Obrovské drevené podnosy v tvare lode, naložené kusmi surovej ryby veľkej asi ako väčší prst na kocke stlačenej ryže. Bohužiaľ sme nezobrali foťák, ale na internete sa ľahko nájdu podobné obrázky, takže prikladám.Na každej lodi bolo asi 30 takých kusov, a lode boli dve. Asi v tretine druhej lode sme zistili, že sa už do nikoho nič nezmestí, aj napriek mojim a Adrianovým veľkým rečiam na začiatku.
Na poslednej lodi boli Uni - záviny, na ktorých bola hojne naložená substancia pripomínajúca ikry, no ako som sa dozvedel z Wikipedie, nie sú to ikry, ale orgány, ktoré ikry produkujú. Orgány ježovky :)Ochutnal som a chutilo to úplne inak ako hocičo, čo som jedol. Konzistencia smotany, chuť jemne horkastá, pôsobilo to veľmi studeno a veľmi cudzo. Kúsok sa má jesť naraz a je dosť veľký, takže človek chvíľu bojuje, kým to požuje. Potom bola na rade Evka - varoval som ju, ale chcel som, aby to vyskúšala. No bol to zaujímavý pohľad, keď si to vložila do úst - škoda, že ste tam neboli. Na moju tichú poznámku "just swallow" (len prehltni) celý stôl vybuchol do smiechu :)
UNI nabudúce nebudeme jesť.
Okrem Uni boli na podnose aj viaceré druhy ikier, lososie, malé, asi 2mm v priemere, ktoré zaujímavo chumkali pod zubami a obrovské, z neznámej ryby (nezisťoval som, ani nechutnal).
Hodí sa spomenúť ešte wasabi, ktoré chutí presne ako náš chren, ale je komplet zelené. Takisto misky, do ktorých sme si naliali asi deci sójovej omáčky a namáčali do toho asi všetko.
Naše prvé stretnutie so sushi bolo teda veľmi úspešné, konkrétne túto reštauráciu veľmi odporúčam, Natália, ktorá sa dobrým jedlom zaoberá už dosť dlho, ju odporúča tiež. Ak by tam náhodou niekto šiel, treba poznamenať (sme na slovenskom blogu), že nepodávajú alkohol, ale je dovolené si ho priniesť - mali sme 12pack piva. Ako mi dnes Anthony povedal, je to tu pomerne bežné.
Natália nás priviezla v super nálade domov, prišli sme k vchodu do domu a čo nevidíme - oznam o vymenení zámku. Nechýbalo čislo, kam treba zavolať a "hneď príde správca a dá vám nový kľúč". Akurát, že nemáme mobily :)
Naštastie správca sa tam objavil asi o 5 minút celkom nezávisle na nás, takže dobrá nálada pokračovala :)
Super večer.
