Na nedeľu 3.2. som už dlhšie plánoval tento výlet. Bol to môj darček k Evkiným 28. narodeninám. Bol krásny slnečný deň, ráno sme sa teda PATHom vybrali k WTC - diere po World Trade Centre - dvojičkách. Je tam pomerne veľké a rušné stavenisko a asi zrejme ešte pár rokov bude. Odtiaľ pešo do prístavu Battery Park, je to kúsok.
Samozrejme tam bolo strašné množstvo ľudí, niekoľko tisíc, takže sme pekne stáli v rade a prešli klasickou bezpečnostou previerkou ako na letisku. Opasok, hodinky, kľúče a doklady do bedničky atď. Čakajúcich zabával pouličný spevák.
Po ďalšom čakaní prišla loď, na ktorú nastúpilo okolo tisíc ľudí (manuálne to tam počítali klikačkame ako v reklame na AXE) a asi za 20 minút nás odviezla na Liberty island - ostrov slobody. Počas plavby bol super výhľad na panorámu Manhattanu.
Na samotnom ostrove toho nebolo veľmi čo robiť, tak sme sa prešli dokola, je pomerne malý a šup ho na sochu slobody. A prekvapenie! Ďalšia bezpečnostná previerka, tentokrát aj prefúknutím a testom na chemické výbušniny, vyzutím topánok.
"Váš vak pane nemôže ísť do sochy, musíte si ho odložiť do úschovne." Úschovňa bola cool, na odtlačky prstov, plne automatizovaná. Po hodine sme sa dostali konečne na výhľad. Hore do koruny sochy bohužiaľ nepúšťali, mal som pocit, že už dávno. Kolega Anthony spomínal, že ako chlapec tam bol, no Anthony má 34 rokov :)
Výhľad bol fajn, more, Manhattan. Bohužiaľ nie je to také idylické ako napr. výhľad z katedrály sv. Pavla v Londýne - okolo ostrova je na výbežkoch pevniny kopec industriálnych častí, prístavov a močiarov.
Po zhliadnutí výhľadu sme šli na spiatočnú loď a čakali asi 30 min, kým prišla. Tesne pred príchodom sme si spomenuli na vak, a kým sme sa s ním vrátili, predbehlo nás asi 500 lepšie synchronizovaných ľudí. Naštastie sme sa na loď tesne zmestili, pár ľudí za nami už namerali 800 a nástup uzavreli.
Počas plavby späť na Manhattan bolo možné vystúpiť na ostrove Ellis, kde je veľké múzeum imigrácie - práve cez tento ostrov prišlo do USA obrovské množstvo prisťahovalcov v 19. a 20. storočí. Veľa američanov tam má nejakú spomienku na svojich predkov.
Na Ellis nám bohužiaľ nezostali sily a boli sme extrémne hladní. Takže sme z lode vystúpili až v hlavnom prístave. No a potom sme sa rozhodli, že ideme pešo na 31. ulicu, kde je naša obľúbená pizzeria Supreme Pizza. Obľúbená je hlavne preto, že nám tam veľmi chutí, nemáme príliš s čím porovnávať.
Niektorí ste možno už šli z Battery parku na 31. ulicu, takže viete, že sme to robiť nemali. Je to totiž dosť ďaleko, asi 5 kilometrov. Do pizzerie sme prišli už na pokraji omdletia od hladu, od deviatej ráno do šiestej vešer sme zjedli len trochu ovocia a musím sa priznať, aj mlaičké hamburgery (Whopper Junior) z Burger Kingu. Po dojedení sa z nich strašne grgá, povedali sme si že naposledy.
V tejto pizzerii pracuje jeden fajn týpek, ktorý sa rád dáva s ľudmi do reči. Vysvitlo, že žil 10 rokov v Európe a bol v Bratislave. Keď sa dozvedel, že sme zo Slovenska, ani na okamih nezaváhal a povedal "tam som bol, v Bratislave" :)
Tiež nás poučil, že v taliansku je pizza veľmi pekná, ale nie taká dobrá ako v USA :)
Pre viac fotiek z výletu kliknite na panorámu Manhattanu.
Viac fotiek z výletu.
